Strapky – ako sa zbaviť týchto nenápadných škodcov v byte aj na záhrade

Charakteristika strapiek

Strapky sú nenápadným, zato hojne rozšíreným druhom hmyzu, o ktorom pestovatelia nemajú zďaleka také povedomie ako napríklad o voškách či roztočcoch. Škody pritom dokážu napáchať porovnateľné.

Spôsob života strapiek je veľmi pestrý. Rozmnožujú sa obojpohlavne a za rok môže vzniknúť až 15 nových generácií. Zaujímavé je, že existujú aj výlučne samičie populácie strapiek, ktoré vznikajú partenogeneticky bez oplodnenia samcom. Rad strapkokrídle sa vyvíja na pomedzí dokonalej a nedokonalej premeny. Svoj názov, latinsky Thysanoptera, získal podľa strapcovitých krídel.

Ako vyzerá strapka

Čo sa vzhľadu týka, strapky majú dlhé valcovité telo a merajú iba pár milimetrov. Dospelé strapky bývajú sfarbené do tmavohneda až čierna, zatiaľ čo larvy sú belavé až žlté a nemajú vyvinuté krídla. Všetky strapky majú krátke tykadlá, silné nohy a bodavo-cicavé ústne ústrojenstvo.

Kde sa strapky vyskytujú

Strapky dokážu žiť v najrôznejších prostrediach. Rastliny napádajú v byte, na záhrade, v skleníku aj na poli. Z izbových rastlín sa strapky často vyskytujú na orchideách. Na záhradách a poliach býva terčom strapiek zelenina a obilie.

Hojnému výskytu strapiek prispieva aj fakt, že na našom území nemajú títo škodcovia žiadneho prirodzeného nepriateľa okrem niekoľkých druhov dravých chrobákov a zvláštneho druhu strapky Aeolothrips intermedius.

Škody na rastlinách spôsobené strapkami

Larvy aj dospelé strapky škodia primárne tým, že z povrchových buniek rastlín sajú šťavu. V dôsledku toho dochádza u napadnutých rastlín k zníženiu fotosyntetickej aktivity, úbytku vitality a nakoniec aj k deformácii a usychaniu listov. Pre obchodníkov s rastlinami a plodinami môže výskyt strapiek vyústiť do veľkých finančných strát, keďže spôsobí ich nepredajnosť.

Okrem vysávania rastlinných štiav sa s výskytom strapiek spájajú aj ďalšie riziká. Prenášajú totiž celú škálu vírusových chorôb. Napríklad strapka západná šíri závažný vírus bronzovitosti rajčiaka, ktorý napadá široké spektrum rastlín vrátane šalátu, rajčiakov a paprík.

Ako odhaliť napadnutie rastlín strapkami

Ako to už pri škodcoch býva, čím skôr ich výskyt odhalíte, tým väčšiu máte šancu na ich záchranu. Pri strapkách to však, bohužiaľ, nie je také jednoduché. Vzhľadom na ich miniatúrnu veľkosť je veľmi ľahké škodcu prehliadnuť.

Medzi indikátory výskytu strapiek, ktoré sa dajú pozorovať a na ktoré by ste si mali dať pozor, patria svetlé až striebristé škvrny a tmavé kvapky trusu na listoch napadnutej rastliny. Ak si všimnete, že sa na rastline nachádzajú bledé „mapy”, skúste pohnúť listom a strapky by sa mali začať hemžiť. Larva či dospelý jedinec strapky na pohľad vyzerá ako drobná čiarka.

Výskyt strapiek väčšinou sprevádza aj skôr spomínaná deformácia listov. Pamätajte však na to, že ak na rastline odhalíte strapky jedným z týchto spôsobov, s najväčšou pravdepodobnosťou bude už hojne napadnutá a bude náročnejšie škodcu likvidovať.

Druhy strapiek

Vedeli ste, že v strednej Európe sa vyskytuje viac ako 300 druhov strapiek? Z toho v Českej republike je ich známych vyše 220, ale nemusíte sa báť, našťastie sú škodlivé iba niektoré z nich. Jednotlivé druhy strapiek sa líšia prevažne rastlinami, na ktorých parazitujú. Medzi najznámejšie strapky, ktoré sa vyskytujú na našom území, patria:

• strapka zahradná (Thrips tabaci) – parazituje najmä na uhorkách, paprikách a rajčiakoch v krytých priestoroch, prípadne na cibuli pestovanej na poli
• strapka skleníková (Heliothrips haemorrhoidalis) – napáda okrasné rastliny pestované v skleníku, napr. figovníky
• strapka hrachová (Kakothrips robustus) – škodí tvoriacim sa strukom hrachu a fazule, medzi príznaky poškodenia patrí opadávanie kvetov a pukov, zmena tvaru strukov
• strapka smrekovcová (Taeniothrips laricivorus) – spôsobuje šednutie, deformáciu a predčasné opadávanie ihličia
• strapka mečíková (Taeniothrips simplex) – poškodzuje súkvetia mečíkov už v štádiu pukov, najčastejšie napáda červené odrody

Prevencia výskytu strapiek

Veľmi často sa proti strapkám využívajú modré lepové doštičky, ktoré fungujú ako optické lapače. Nielenže lepové doštičky signalizujú prípadný výskyt strapiek, ale dokážu tiež znížiť ich populačnú hustotu.

Ďalšou možnosťou je svoje rastliny chrániť mechanicky pomocou siete proti hmyzu. Aby bola takáto sieť účinná aj proti strapkám, musí byť vyrobená z veľmi hustej sieťoviny. V neposlednom rade sa odporúča aplikovať na rastliny prípravok s výživnými látkami, ktoré podporia odolnosť rastlín pred škodcami.

Náš tip: Či už pestujete okrasné alebo úžitkové rastliny, nikdy nepodceňujte pravidelný monitoring výskytu škodcov a chorôb. Na dôkladnú kontrolu nezabudnite ani vo chvíli, keď si zaobstaráte domov či do záhrady novú rastlinu. Pri podozrení na výskyt strapiek môže prísť vhod lupa.

Metódy likvidácie alebo ako sa zbaviť strapiek

Prvou metódou, ktorú stojí za to vyskúšať, hoci od nej nemožno očakávať stopercentnú účinnosť, je sprchovanie. Čo tým máme na mysli? Ak odhalíte na vašich rastlinách strapky, ktoré sa zatiaľ nestihli premnožiť, skúste celú rastlinu osprchovať. Pod silným prúdom vody strapky mnohokrát opadajú, a ak tento postup párkrát zopakujete, možno sa ich zbavíte úplne.

Ak sú strapky premnožené a prúd vody nezafungoval, je dobré vedieť, ako na skutočne účinnú a rýchlu likvidáciu. Proti premnoženým strapkám odporúčame použiť kvalitný chemický postrek. Tu odporúčame produkt NeemAzal, ktorý je známy svojou vysokou účinnosťou proti škodcom. Hlavnou výhodou chemickej likvidácie škodcov je vysoká efektivita zásahu a rýchly výsledok. Dajte si však pozor na to, aby ste nesprávnym použitím chemického preparátu neohrozili užitočný hmyz (typicky opeľovače). Vždy sa riaďte konkrétnymi pokynmi na aplikáciu, ktoré nájdete na obale produktu.

Insekticíd proti žravým škodcom NeemAzal T/S – 50 ml

Postrekový insekticídny prípravok z extraktu tropickej rastliny Azadirachta indica proti…

Detail