Ovady – čo pomáha proti tomuto otravnému hmyzu, ktorý sa ľudovo nazýva „hovado“?

{ANCHOR:ovadoviti-obecne}

Ovádovití všeobecne

Ovádovití (Tabanidae) je čeľaď dvojkrídlového hmyzu, ktorý je rozšírený takmer po celom svete. Ide o hematofágný (krv sajúci) hmyz, ktorý napáda teplokrvné živočíchy. Laicky ho nazývame aj „hovädo“. Toto slovo všeobecne zľudovelo ako pejoratív, ktorý evokuje niečo protivné, dotieravé a otravné – vlastnosti, ktoré možno takmer všetkým druhom ovádovitých bez pochýb pripísať. Najmä pre hospodárske zvieratá predstavujú ovády veľké riziko. Pre človeka je bodnutie veľmi bolestivé a zároveň môže dôjsť k prenosu závažných ochorení. Krv sajú iba samičky, samce sa živia nektárom rastlín. Existuje viac než 4000 rôznych druhov. V strednej Európe sa vyskytujú od apríla do augusta. Najmä počas dusného počasia je ich výskyt vyšší. Ovádovití sa delia do viacerých rodov. Na území Českej republiky sa najčastejšie vyskytujú tieto druhy:

• Tabanus
  • Tabanus bovinus – ovád hovädzí
  • Tabanus bromius – ovád bzučivý
  • Tabanus sudeticus – ovád veľký
• Haematopota
  • Haematopota pluvialis – bzdiavka dažďová
  • Heptatoma pellucens

Vzhľad a život ovádovitých:

Rôzne poddruhy ovádovitých sa líšia najmä veľkosťou, sfarbením a kresbou tela a krídel. Ovád bzučivý je najhojnejším druhom v Českej republike a spolu s bzdiavkou dažďovou dosahujú veľkosť približne 1–1,5 cm. Popri nich napríklad ovád hovädzí dorastá až do dĺžky 2,5 cm. Všetci ovádovití sú veľmi dobrí a obratní letci. Majú veľké zložené oči. Samce postrádajú bodavé ústrojenstvo, keďže sa živia nektárom a peľom rastlín. Ovádovití sa vyskytujú v rôznych biotopoch. Nájdeme ich predovšetkým na vlhkých lúkach, pastvinách a pri lesoch, okolo rybníkov a jazier. Doba a miesto párenia sa líšia podľa druhu. U väčšiny druhov potrebujú samičky na rozmnožovanie krv. Vajíčka kladú prevažne na vlhké miesta – na listy rastlín alebo v blízkosti vôd. Larvy, ktoré sú predátormi, potom spadnú do vlhkej pôdy, napríklad do bahna na okraji vôd. Larválne štádium trvá najdlhšie, a to 1–2 roky. Dospelce potom žijú len niekoľko dní.

Môžu ovádovití prenášať choroby?

Bodnutie ovádom je bolestivá záležitosť. V lepšom prípade dôjde u človeka a zvieraťa iba k lokálnym opuchom a začervenaniu kože. Výnimočne môže u človeka dôjsť aj k ťažkým alergickým reakciám vedúcim až k anafylaktickému šoku. Napadnuté zvieratá môžu zároveň stratiť veľké množstvo krvi, čo môže byť najmä u dobytka aj fatálne. Ovády však môžu byť aj prenášačmi rôznych závažných patogénov, a to ako pre zvieratá, tak pre človeka:

• tularémia (tzv. zajačia choroba) – bakteriálne ochorenie, ktoré postihuje zajace a hlodavce a je prenosné na iné domáce zvieratá aj človeka. Podľa cesty prenosu spôsobuje vysoké teploty, zväčšenie sleziny, atypický zápal pľúc alebo vredovité zmeny v mieste poranenej kože. Pri včasnej diagnóze sa ochorenie lieči antibiotikami, pri rozsiahlejšom postihnutí je potrebné chirurgické ošetrenie
• infekčná anémia koní – vírusové ochorenie, ktoré sa neprenáša na človeka. Typickými symptómami sú chudokrvnosť, horúčka a poškodenie orgánov kopytníkov.
• rôzni prvoky a parazitické červy
• antrax, uhlák alebo slezinová sneť – bakteriálne ochorenie, ktoré sa podľa miesta vstupu prejavuje na koži, v pľúcach alebo v črevách

Uhryznutie od „hoväda“

Ako vyzerá bodnutie alebo uhryznutie od takzvaného hoväda?

Uhryznutie či bodnutie ovádom, ľudovo povedané hovädom, je veľmi bolestivé. Hmyz totiž svojím ústnym ústrojenstvom kožu doslova rozreže. Do miesta vpichu potom vypúšťa látku proti zrážaniu krvi. Rana tak môže ešte chvíľu po bodnutí krvácať. Ovád uprednostňuje menej ochlpené miesta na tele a dá sa len veľmi ťažko striasť. Miesto vpichu môže opuchnúť a svrbieť. Väčšinou sa objaví aj začervenaný fľak s nepravidelným okrajom.

„Babské rady“, ktoré uľavia od bolesti a svrbenia po bodnutí ovádom

Ak si chcete uľaviť od bolesti prírodnými prostriedkami, ošetrite ranu pozdĺžne rozrezaným listom Aloe vera, resp. aloe pravej. List môžete dať vopred na niekoľko minút vychladiť do chladničky. Potom nechajte hojivý gél obsiahnutý v liste rastliny pôsobiť priamo na rane. List príjemne chladí a pôsobí navyše antisepticky. Úľavu však nájdete aj vo svojej špajzi – rozkrojte napoly cibuľu a priložte ju na ranu. Jej antiseptické a antibiotické vlastnosti pomôžu urýchliť proces hojenia. Proti svrbeniu môže pomôcť aj kokosový olej.

Ako sa chrániť pred uhryznutím „hovädom“?

Možno si kladiete otázku, ako sa pred bolestivým štípancom „hoväda“ môžete chrániť. Špeciálny prípravok proti ovádom neexistuje. Ako prevencia proti štípnutiu ovádom, ale aj iným druhom hmyzu, ako sú napríklad komáre či kliešte u človeka, sa odporúča používať repelenty. Rany po bodnutí hmyzom neškriabte, pretože môže dôjsť k infekcii. Infekcia sa potom lieči buď lokálne, alebo pri závažnejšom priebehu antibiotikami.

PascE na ovády

Ak potrebujete ochrániť svoje zvieratá pred bodnutím ovádmi, najúčinnejšou zbraňou je pasca na ovády. Pasca na „hovädá“, ako ich ľudovo nazývame, sa dá použiť na pastvine s koňmi, dobytkom, ovcami či napríklad kozami. Pasca sa dá rovnako umiestniť na kúpalisku, terase hotela či v iných rekreačných vonkajších priestoroch ako ochrana pred bodnutím ovádov u ľudí. Pasca je vybavená nádržou s vodou, v ktorej sa hromadí zachytený hmyz. Pasca na odchyt ovádov musí byť nainštalovaná na mieste, ktoré je čo najdlhšie vystavené slnku. Slnkom nahriata pasca v tvare čiernej gule totiž pre ovády a ďalší lietajúci hmyz predstavuje imitáciu teplokrvného tela. Ovádovitý hmyz sa k pasci priblíži a snaží sa bodnúť. To sa mu nepodarí a nasleduje pre ovády typický únik kolmo nahor. Tam ovády narazia do zeleného „dáždnika“ a cez neho sú navedené do lievikovitej pasce. Odtiaľ už ovád nemá ako uniknúť. Pasca sa musí pravidelne vyprázdňovať. V lokalitách s vysokým výskytom ovádov sa môže naplniť už počas 2 hodín.